Dnes som odviezol babičku do nemocnice……možno trocha smutný začiatok, ale aby ste pochopili aké myšlienky my teraz bežia v hlave trocha sa rozpíšem o svojej minulosti, rodine. Kde vlastne začať ??
Bohužial moji rodičia sa rozviedli, ked som mal 5r. a s bratom som ostal u otca. Mama nebola schopná sa o nás starať. Bola alkoholička, užívala pravidelne lieky a zapíjala icj s alkoholom až sa z nej stala závislák od liekou a alkoholu. Bohužial ostala psychicky na úrovni 15r. dietaťa. Bývala daleko od nás (Michalovce). Ako dieťa som nechápal veľa vecí, ale po určitých udalostiach sa my úplne odsudzila a bol som rád že nemusím byť s ňou.
Pred 6 rokmi umrela na rakovinu…..podla doktora ich mala v sebe 3. Alkohol a lieky ju zabili. Btw. preto som prísny abstinent.
S otcom som mal zložitý vzťah…..je pravda že som nebol žiadny andel a chápem že pre chlapa vôbec nebolo lahké vychovávať 2 deti…..mal som skrátka veľmi tvrdú výchovu a bitka bola na dennom poriadku.
Skrátka ked som mal 14 r. odišiel som od otca a začal bývať u babičky. Od nej som dochádzal do strednej školy (SOU-železničné)……vlastne odvtedy som začal u nej bývať natrvalo.
Úprimne dal som jej zabrať….chúda vytrpela si kým som si uvedomil, že musím byť lepším človekom. Som jej za veľa vecí vdačný. Vytvoril som si k nej vzťah syna k mame. Ona my nahradila moju skutočnú mamu.
Ked som mal 18r. veľmi som sa zmenil…..dovtedy….no, bol som 2x trestaný, ale vdaka môjmu otcovi (čo som vtedy netušil, až neskôr som sa to dozvedel) som nešiel natvrdo do basy. Viem, že pred súdom som mal tak strašný strach, že ma zavrú……no neprajem to nikomu a práve To bol ten impulz, ktorý ma prínutil sa rapídne zmeniť……dovtedy som nevedel čo znamená zodpovednosť, poctivosť, pravdovravnosť…..vtedy prišlo ako keby znovuzrodenie.
Ked sa nad tým zamýšlam, tak by som povedal, že som sa druhýkrát narodil a našiel som To pravé JA.
Začal som rozmýšlať nad duchovnom, duši, zmysly života….prepáčte my za gramatické chyby, ale myšlienky my letia a ja nestíham ich sem prepisovať. Pochopil som prečo som Tu vlastne a našiel som zmysel života.
Mám dedictvo……bohužial som na nivalidnom dôchodku vdaka dedičnej chorobe (svalová dystrofia), ale nemyslím že som na tom zle…..na prvý pohlad sice na to nevyzerám, ale kolkokrát si vravím že mám vlastne štastie. Nie preto, že som tažko chorý, ale sú ludia čo sú na tom horšie ako ja a vravím si, že všetko mám svoj zmysel v živote aj To zlé…..je možné že vdaka tomu som lepší človek. Kdo vie…..to musia posúdiť druhý.
V každom prípade mojim poslaním, ktoré považujem za vlastné, je pomáhať druhým ludom, akýmkolvek spôsobom. Ked som si toto uvedomil, tak som pochopil istú vec……“Chlapče komub chceš pomáhať, ked nikoho vlastne nepoznáš“, resp. priatelov som mal zúfalo málo, aj vdaka tomu aký som bol predtým človek.
Začal som tužiť po láske, spoločnosti dievčat, mať priatelky na život a na smrť…..chcel som byť pre nich tej najvzácnejší dar, lenže ako na To.
Pochpil som, že pokial sa chcem stať ich blizky priateľ musím začať rozmýšlať ako oni, alebo aspoň mať predstavu ako rozmýšlajú.
V knižnici som si začal požičiavať knižky pre dievčatá, romantické romány a čital…..veľa my to dalo zrazu som začal mať priatelky a lásky…..bol som zrazu pre nich niečo viac ako len chalan odvedla.
Boly vo veku ked sa nemohli zdôveriť rodičom a Tu som bol zrazu ja……problém s chalanom, sexom s vztahmi……mal som Tú výhodu, že som poznal chápanie aj chalanou aj dievčat……aspoň v tom čase a vytvoril som si určitý nadhlad. Tým som im pomáhal a kolkokrát moja rada im pomohla a boli my veľmi vdačné…bol som velký priateľ a neskôr aj láska….spoznali aký som skutočný človek a zamilovali sa. Bol som štastný a vtedy som spoznal aj zlo….Bolo To jedno dievča s ktorým som vyrastal od malička….bola krásna a obaja sme sa milovali…..vtedy od samej radosti som sa zdôveril kamarátovi, že budeme spolu a že ju milujem…….netušil som , že on ju chcel pre seba a nahovoril jej, že som ju zneužil a že ju chcem len zneužiť…..milé dievča uverilo jemu a rozišla sa so mnou. Až neskôr som pochopil, že asi nebola Tá pravá ked mu uverila a nedala my šancu sa obhájiť a vysvetliť jej To.
V každom prípade, bol som smutný, ale napriek tomu som nezatrpkol a stále som taký istý. Myšlienka ktorou sa riadim je „Pomôž druhým ludom, ked majú problém a tým sa staneš lepším človekom“….ako povedal jedna osôbka môjmu srdcu blízka……“Budeš pre nich anjelom, čo kvôli nim si doláme krídla, ale stále bude mať potrebu pomáhať“……..preto si myslím, že sa oplatí byť taký, lebo stratnúť anjela na zem spadlých, je to nakrajšie čo môže človeka v živote stretnúť. Preto aj babičke budem pomáhať čo my budú sili stačiť.
Ešte mám toho veľa na srdci, ale budem pokračovať neskôr……ako ochutnávka Vám prezradím o čom bude dalšie filozofické pojednanie 🙂
Ako som stretol anjela na zemi….
Secondlife…..čo to je ??
Ako som sa stal majitelom ostrova v Secondlife…..
Lásky moje virtuálne…..možmo aj skutočné 😎
Celá debata | RSS tejto debaty